Ráno bolo tiché, akoby si celý svet vydýchol. Vo vzduchu voňalo slnko, zohriata tráva a riečna chladnota. Deti behali po brehu, smiali sa, špliechali po sebe vodu —

Tá noc mi dodnes stojí pred očami. Mrazivá, priezračná, akoby namaľovaná dychom. Mesiac visel nízko a jeho svetlo bolo také jasné, že sneh sa ligotal ako rozliate striebro.

Vždy sedela v poslednej lavici. Tiché, plnšie dievča v starom svetri a so sklopeným pohľadom. V triede si ju takmer nik nevšímal, iba občas — aby si z

Poludnie bolo oslnivo jasné. Cez sklenené kupoly metra padalo teplé svetlo na studené zábradlie, vzduch voňal kovom, gumou a rannou kávou. Ľudia kráčali, nepozerali sa na seba, každý

Deň bol tichý, zlatý, naplnený vôňou zrelých jabĺk a teplej zeme. Na dvore driemala stará ovčiarka Bella, natiahnutá v tráve. Vedľa nej stál kočík — biely, čistý, jemne

Deň bol oslnivo jasný. Cez sklenené okná sály dopadalo slnko v zlatých škvrnách na podlahu a vo vzduchu sa niesla vôňa orgovánu a šampanského. Ona — Alina —

Deň sa začal ako vždy — ticho, horúco, ospalo. Slnko, ťažké a zlaté, pomaly vystupovalo nad polia, zalievalo všetko mäkkým svetlom. Vzduch bol hustý, teplý, voňal prachom, harmančekom

Ráno bolo priezračné ako dych zimy. Sneh ležal v rovnej vrstve a tenká inovať sa ligotala na vetvách, akoby ich niekto posypal skleným prachom. Slnko sa len pomaly

Savanna sa triasla od horúčavy. Vzduch bol hustý, ťažký ako med, a zem voňala prachom a slnkom. Levica ležala v tieni akácie, polozaspato počúvala, ako sa jej levíča

Noc bola dlhá. Mokrý asfalt sa tiahne ako páska, svetlá lámp sa odrážali v čelnom skle ako roztratené myšlienky. Laura šoférovala domov — unavená, tichá. Rádio šepkalo niečo

Sviečka stála na polici — husté jantárové sklo, zlaté veko, elegantná etiketa Warm Fig & Cedarwood. Kúpila som ju v malej uličnej predajni, kam som vošla len tak,