Sviečka stála na polici — husté jantárové sklo, zlaté veko, elegantná etiketa Warm Fig & Cedarwood.
Kúpila som ju v malej uličnej predajni, kam som vošla len tak, aby som sa skryla pred vetrom a dažďom.
Predavačka — dievča s pehami a unaveným hlasom — povedala:
— Vezmite si túto. Zohreje dom, aj keď ste v ňom sama.
Usmiala som sa, prikývla a nepovedala, že presne to mám v pláne — vytvoriť teplo tam, kde chýbalo.
Večer všetko zapadlo: hudba, dážď za oknom, pohár vína, vôňa mokrých ulíc, mačka na parapete.
Zapálila som sviečku, plameň sa jemne pohol, akoby vdýchol život.
Vzduch zhustol, zosladol — figy, drevo, trochu dymu.
Zapla som starý playlist, ten, ktorý sme s Emmou počúvali na vysokoškolskom byte.
Vtedy sme mali len matrac, čaj v pohároch a vieru, že všetko sa len začína.
Emma zavolala práve, keď som fotila sviečku.
— No, ako sa máš, Mia?
— Dnes som si povedala, že si zaslúžim útulno, — odpovedala som. — Kúpila som si sviečku. Pre atmosféru.
— Sviečky sú nebezpečné, — zasmiala sa. — Pamätáš, keď sa nám zapálila mačka?
— Pripomínať netreba, — zasmiala som sa. — Odvtedy sa bojím zápaliek.
Rozprávali sme sa o hlúpostiach — o práci, o mužoch, o jeseni, ktorá zasa prišla priskoro.
Šla som po deku, sviečka ostala na okne.
Mačka lenivo sledovala oheň.
Keď som sa vrátila, Emma hovorila o rande.
Zababušila som sa do deky a všimla si, že svetlo zvláštne bliká.
— Počkaj, — povedala som.
Oheň už siahal k závesu.
Plameň rástol, akoby doň niekto vdýchol dušu.
Hodila som vankúš, rozliala víno, mačka ušla pod posteľ.
Trvalo to pár sekúnd — záblesk, dym, tlkot srdca.
Potom ticho.
Izba voňala po dyme a figách.
Stála som tam, s vankúšom v rukách, na podlahe červené škvrny — a smiala som sa.
Telefón bol stále pripojený.
— Mia, čo sa deje?!
— Atmosféra, — zasmiala som sa. — Trochu som to prehnala s útulnosťou.
Smiali sme sa obe.
Išla som sfúknuť sviečku.
Plameň horel pokojne, akoby nič.
Na dne nádoby som v slabom svetle uvidela drobný nápis:
„Pre tých, čo potrebujú trochu chaosu, aby cítili, že žijú.“
Zamrzla som.
Ten nápis tam určite predtým nebol.
Povzdychla som si, hľadiac do zlatého plameňa.
— Nuž, — zašepkala som, — zdá sa, že vieš, ako funguje atmosféra.
