Bol teplý a tichý deň. Susedia sedeli na lavičkách, niekto kosil trávnik a starý pán Hansen stál pri plote, zamyslene hľadiac do zeme. Keď k nemu pribehli miestni chlapci — Erik, Tom a Jamie —, povedal:
— Chlapci, chcete si privyrobiť pár mincí? Pomôžte mi vykopať jamu. Zasadím strom — nech rastie a dá raz tieň aj vašim deťom.
S radosťou súhlasili. Zobrali lopaty a pustili sa do práce. Zem bola mäkká, vlhká po daždi. Smiech, rozhovory — všetko bolo pokojné. Až kým po polhodine Erikova lopata nenarazila na niečo tvrdé. Ozval sa dutý, kovový zvuk.
— Hej, pán Hansen, tu niečo je! — zakričal.
Starý muž pristúpil bližšie, pozrel dolu — a zrazu zbledol. Farba mu zmizla z tváre, ruky sa mu roztriasli. Kľakol si a začal opatrne odhrabávať zeminu. Pod vrstvou ílu sa objavila kovová skrinka — stará, hrdzavá, ale pevne ukrytá.
— Čo to je? — spýtal sa Tom.
Dedko dlho mlčal. Potom ticho povedal:
— Myslel som, že ju už nikdy nenájdu…
Vytiahol nožík, vypáčil zámok. Klik — veko sa s vrzgotom otvorilo. Vo vnútri ležal balíček zažltnutých listov previazaných špagátom a malá drevená škatuľka. Na vrchu bolo vyrezané meno: Louisa.
Chlapci sa na seba pozreli. Starý muž si sadol na zem, držiac škatuľku v rukách.
— To bolo… dávno, — povedal trasúcim sa hlasom. — Žila v tomto dome pred vojnou. Boli sme deti. Sľúbil som jej, že jej listy uchovám a nikomu ich neukážem, kým budem žiť. Vtedy som si myslel, že robím správne. Potom už bolo neskoro.
Otvoril škatuľku. Vo vnútri bola fotografia — mladé dievča v šatách s bielym golierikom a vedľa nej chlapec, usmiaty, s očami, v ktorých bolo poznať mladého Hansena.
Chlapci mlčali. Bolo ticho, len niekde za plotom vŕzgala hojdačka.
Starý muž sa na nich pozrel, oči mu žiarili, ale hlas mal pokojný:
— No, tak… teraz to viete aj vy.
Opatrne zavrel škatuľku, vložil ju späť a zasypal zeminou.
— Tu zasadíme strom, — povedal. — Nech rastie. Nech si pamätá to, čo ľudia zabudli.
A keď o pár dní vyrástol prvý zelený výhonok, zdalo sa, akoby zo zeme nevyrastal len strom — ale aj príbeh, príliš ťažký na to, aby ho niesol jeden človek.
