Zaujímavý fakt, o ktorom dnes vie len málokto: na starých kovových posteliach sa sieť takmer nikdy nenapínala po celej dĺžke lôžka. Na jednom konci vždy zostával prázdny priestor, čo mnohým pripadalo buď ako chyba, alebo ako podivná úspora materiálu.
V skutočnosti to však bolo premyslené riešenie, a nie náhoda.
Konštruktéri špeciálne nechali túto medzeru, aby uľahčili prácu s kovovou sieťou. Sieť bola upevnená pomocou pružín alebo háčikov, a keď bolo potrebné ju napnúť, vymeniť staré upevnenia alebo úplne obnoviť sieť, všetko sa robilo práve cez tento voľný priestor. Vďaka tomuto zariadeniu trvala oprava len niekoľko minút.
Okrem toho sa táto časť u mnohých modelov používala na reguláciu napätia. Ak sa sieť začala prehýbať, bolo možné ju jemne napnúť alebo naopak uvoľniť, aby sa dosiahla požadovaná tuhosť.
V niektorých rodinách do tohto otvoru dokonca vložili drevenú dosku, aby povrch bol pevnejší – najmä ak posteľ používali starší ľudia alebo hostia.
Takže prázdny priestor nebol vôbec „nedokončený“. Naopak, bol súčasťou funkčnej, praktickej konštrukcie. Vďaka tomuto jednoduchému, ale premyslenému riešeniu kovové postele slúžili desaťročia a dali sa ľahko opraviť priamo doma, bez akýchkoľvek špeciálnych nástrojov.
