Vracia sa domov z dovolenky. Týždeň pod slnkom ubehol rýchlo: more, šum vĺn, vôňa kokosu na pokožke. Pri prestupe sa stalo niečo, čo nik nečaká — letecká spoločnosť stratila jej kufor.
Žiadne šaty, žiadne topánky, nič. Len plážový overal cez plavky.
„Hlavne sa len dostať domov,“ pomyslela si.
Keď ohlásili nástup, usmiala sa. No len čo vstúpila do lietadla, cítila, že sa niečo zmenilo. Cestujúci sa obzerali, niekto sa uškrnul, iný zašepkal susedovi. O chvíľu k nej pristúpil steward — vysoký, zdvorilý, no s ľadovým pohľadom.
— Mrzí ma to, madam, — povedal. — V takomto odeve nemôžete letieť. Je to proti pravidlám.
Zmiatlo ju to.
— Stratili mi batožinu. Nie je to naschvál. Chcem len domov.
Nikto však nechcel počúvať. Za chrbtom sa ozvali hlasy:
— Správne, tak to má byť.
— Plážová hviezda sa našla.
O chvíľu ju požiadali, aby opustila lietadlo.
Kráčala uličkou a cítila pohľady ostré ako nože.
V odletovej hale si sadla k oknu a pokúšala sa dovolať na podporu. Ruky sa jej triasli. Cítila prázdnotu. No zrazu zdvihla zrak.
To isté lietadlo už vyrážalo na dráhu.
Najprv bolo všetko pokojné, potom… čosi preblesklo pod krídlom.
Tenká čiara dymu. A potom ďalšia.
Tlačila tvár k sklu, neveriac vlastným očiam.
— Počkať… to predsa nemôže byť… — zašepkala.
Vyskočila a bežala k prepážke.
— Zastavte to lietadlo! — zakričala. — Spod krídla ide dym!
Ochranka zdvihla ruku:
— Slečna, prosím, upokojte sa…
No v tej chvíli sa v termináli rozoznel alarm. Na tabuliach blikalo: Let zrušený.
Z reproduktorov zaznelo: „Technická porucha. Evakuácia posádky.“
O dvadsať minút stáli na ploche desiatky ľudí. Piloti, letušky, cestujúci. Kapitán k nej prišiel ako prvý.
— Vy ste si to všimli? — spýtal sa.
Prikývla, stále sa trasúc.
Pozrel na ňu s úprimným úžasom.
— Keby ste nezakričali, už by sme boli vo vzduchu. Počas stúpania sa mohla palivová sústava vznietiť.
Stála tam na slnku, bosá, s mokrými vlasmi, v tom istom plážovom odeve, kvôli ktorému ju vyviedli.
Okolo — tie isté tváre, ktoré sa pred chvíľou odvracali.
Teraz pozerali inak. Mlčky.
A zrazu pochopila: niekedy je hanba, ktorá ťa vyhodí z kabíny, práve to, čo zachráni všetkých ostatných.
