Pre Annu to bol obyčajný večer.
Vrátila sa z práce, zložila kabelku, zvesila kabát a automaticky sa zohla k topánkam, aby ich odložila.
Deň bol dlhý, nohy ju boleli — všetko ako vždy.
Lenže keď zobrala topánku do ruky, niečo sa v nej ťažko pohlo.
Anna stuhla.
Možno minca? Alebo kľúč?
Otriasla topánkou — a v tej chvíli akoby ožila.
Z vnútra sa vyšmykla tenká zelená hadica — tmavozelená, lesklá, s drobnými očami.
Nesykla, neuhryzla, len pomaly vyliezla a zmizla pod skriňou.
Anna vykríkla, odskočila a bežala po telefón.
Susedia pribehli o pár minút. Jeden zdvihol topánku hákom, druhý svietil baterkou.
— Bola tam, prisahám! — opakovala Anna, trasúc sa. — Cítila som, ako sa hýbe!
Neskôr sa ukázalo, že to bol neškodný užovka, ktorá sa zrejme dostala dnu, keď hľadala úkryt pred chladom.
Lenže topánky stáli vnútri, za zatvorenými dverami.
Žiadna špára, žiadne otvorené okno.
Ako sa tam dostala — nikto nevedel.
Odvtedy Anna každý večer kontroluje svoje topánky.
A susedia sa smejú, že sa „vyzúva s adrenalínom“.
