Každé ráno sa začínalo rovnako.
Svetlo prenikalo cez stromy, okná susedných domov sa leskli rosou a vzduch voňal sviežosťou a niečím sladkým.
Pri mojej bránke vždy ležalo jablko.
Niekedy jasne červené, inokedy bledožlté, s teplými slnečnými škvrnami.
Ležalo na rovnakom mieste, akoby ho niekto kládol so zvláštnym zámerom.
Najprv som si myslela, že je to hra.
Možno žart alebo detská zábava.
Ale každým dňom to bolo zvláštnejšie.
Žiadne odkazy, žiadne stopy.
Len jablko — čerstvé, akoby práve odtrhnuté.
Raz som sa zobudila skôr ako zvyčajne.
Vonku bolo ticho, len vietor sa pohrával s listami.
Stála som pri okne, keď som začula ľahké kroky.
Vyšla spoza rohu.
Malé dievča, asi sedemročné, v bordovej bunde a s bielym batohom.
Prišla k bránke, kľakla si, položila jablko — a akoby vycítila pohľad, pozrela sa na môj dom.
Nie priamo do okna, ale akoby cez neho.
Potom sa rozbehla ďalej — tam, kde sa slnko už dotýkalo mokrého asfaltu.
Dívala som sa za ňou.
V hrudi som cítila niečo ako úzkosť, ale jemnejšiu — zvláštnu nehu k človeku, ktorého vidíš prvýkrát.
Na ďalší deň som ju čakala.
Stála som za plotom, nepohnuto.
Vzduch voňal vlhkou zemou, niekde štekal pes.
A zrazu — kroky.
To isté dievča.
Tá istá bunda.
Položila jablko a na chvíľu sa zastavila.
Dotkla sa bránky — jemne, takmer s láskou.
A odišla ďalej.
Otvorila som bránu a vykročila za ňou.
Nasledovať ju bolo ťažšie, než som čakala.
Kráčala rýchlo, isto, akoby presne vedela, kam ide každý deň.
Zahnula za roh, potom ešte raz.
Držala som sa v odstupe.
Domy starli, ulice tichli.
Dievča došlo k nízkemu múru — za ním bol malý cintorín.
Otvorila bránku a vošla dnu.
Zastala som.
Zdalo sa mi, že vzduch ochladol.
Prišla k jednému hrobu, opatrne zotrela listy z náhrobku a položila naň jablko.
Chvíľu stála.
Potom sa usmiala a zašepkala:
— Znova som prišla, mama.
Stála som pri bráne, neschopná pohybu.
Slnko pomaly vychádzalo, dotýkalo sa mramoru a lesklej šupky jablka.
A pochopila som, že každé ráno, keď som našla jablko pri svojom dome — nebolo pre mňa.
Bolo pre niekoho, kto tu kedysi žil.
