Keď si Martin a Amy Reedovci kúpili malý dom na predmestí, nečakali, že pokojný život sa zmení na záhadu. Štvrť bola tichá, susedia milí, a jediná zvláštnosť boli čudné zvuky pri dverách počas noci.
Najprv si mysleli, že sú to mývaly alebo susedské mačky. Ale jedného rána Amy otvorila dvere — a uvidela starostlivo položený balíček s jedlom: chlieb, jablká a fľašu vody. Žiadny odkaz, žiadne stopy — len balík.
— Možno si niekto pomýlil dom? — navrhol Martin.
Ale nasledujúci deň sa to zopakovalo.
Rozhodli sa teda nainštalovať kameru so snímačom pohybu. V noci sa kamera aktivovala — a ukázala, ako k ich dverám pomaly kráča postava v dlhom kabáte s kapucňou. Opatrne položila balík, obzrela sa a zmizla v tme.
Tvár vidieť nebolo. Len jeden detail — v ruke mala palicu s vyrytým menom „Thomas“.
Amy si spomenula, že predchádzajúci majiteľ domu spomínal suseda menom Thomas — starého muža, ktorý zomrel pred pár rokmi. Podľa susedov kedysi býval oproti a často nosil jedlo osamelej žene, ktorá v tomto dome žila.
— Možno niekto z jeho rodiny pokračuje v tradícii? — povedala Amy, no vnútri cítila nepokoj.
Nechali pri dverách odkaz:
„Ďakujeme za jedlo. Kto ste?“
Na druhý deň ráno balík opäť stál na prahu. Ale tentoraz v ňom bola okrem jedla aj stará čiernobiela fotografia — muž s láskavým úsmevom držal v rukách ten istý dom.
Na zadnej strane bolo napísané:
„Nezabúdaj na tých, ktorí ťa kŕmili, keď si bol dieťa.“
Amy zbledla. V detstve tu naozaj bývala — len si to neuvedomila.
Záhadný neznámy sa už neukázal.
Ale každé ráno Amy položí pri dvere kúsok chleba — „pre prípad, že Thomas je ešte nablízku“.
