Deň bol slnečný, čistý ako papier pred prvým riadkom. Po dvore behali deti, niekto sa smial pri stole, kde cinkali taniere, niekto vynášal z domu horúce koláče.
Vôňa chleba a pokosenej trávy sa miešala s hudbou a tichým zvukom pohárov.
Všetko bolo ako vo filme, kde aj prach vo vzduchu svieti zlatom.
Nevesta stála pri bráne, žiarivo biela, akoby vyrezaná zo svetla. Na hlave venček z nevädzí, na perách chvejivý úsmev.
Ženích po jej boku, istý, šťastný.
Za nimi — celá dedina, hlučná, známa, s tvárami, ktoré sa poznali od detstva.
A zrazu — zašuchotanie, tiché mekotanie. Spod starého plota vyšiel on — sivý, s rohmi stmavnutými časom, starý Dariin cap.
Kráčal pomaly, akoby vedel, že všetky pohľady patria jemu. Ľudia sa zasmiali. Niekto zvolal: „Pozrite, zase prišiel!“
Ale nikto ho neodháňal. Nikdy ho neodháňali.
Priblížil sa a zastal oproti neveste. Medzi nimi slnko, vôňa jabĺk a ticho.
Nevesta sa prestala usmievať. V očiach sa jej niečo zalesklo, akoby si spomenula — na večer, detstvo, otca s mozolnatými rukami a tohto capa vedľa neho.
Cap spravil krok, potom ďalší. Nevesta kľakla. Biele šaty sa dotkli zeme, vietor nadvihol závoj ako plachtu. Objala ho okolo krku, jemne, akoby nechcela spomienku vyplašiť. A v tej chvíli nikto nič nepovedal.
Dokonca aj hudba akoby sama stíchla.
Potom niekto zaplakal.
Niekto si zložil klobúk. A starý Dariin cap len stál, dýchal a pozeral — priamo do očí dievčaťa, ktoré sa stalo ženou.
V tom pohľade bolo všetko: neha, rozlúčka, spomienka.
Neskôr hovorili, že prišiel zďaleka. Že ho už dávno nevideli na pastvine.
A že práve dnes, v deň jej svadby, sa objavil.
Nikto nevedel prečo. Ale všetci cítili — bolo to správne.
Keď slnko zapadlo za plot, otočil sa a odišiel. Ticho, pomaly, bez obzretia.
A nevesta sa za ním dívala, kým sa nerozpustil v zlatom svetle.
Potom boli tance tichšie.
Smiech jemnejší.
Vzduch čistejší.
Akoby sa ten deň prestal byť len sviatkom
a stal sa niečím väčším — rozlúčkou a začiatkom zároveň.
Ešte dlho hovorili,
že v tej chvíli sa zastavil aj čas,
aby si zapamätal, ako sa jeden starý cap stal najdôležitejším hosťom na svadbe.
