Dom horel tak, že dym bolo vidieť niekoľko kilometrov ďaleko.
Dvojposchodová vila, plamene z okien, praskot, výkriky.
Kapitán Michael Turner dorazil medzi prvými.
Z vysielačky sa ozvalo:
— Vo vnútri je dieťa!
Neváhal.
Natiahol masku, otvoril dvere a vstúpil do ohňa.
Všetko pred ním sa topilo od tepla. Schody praskali, strop sa sypal.
— Je tu niekto?! — zakričal cez hukot plameňov.
Odpoveďou bol slabý kašeľ.
Michael vybehol hore. V jednej z izieb pod posteľou zbadal malú postavu.
Chlapec asi päťročný, bledý, v rukách držal plyšového medveďa.
Chytil ho, prikryl kabátom a bežal späť dolu.
Za nimi sa dom zrútil práve vo chvíli, keď vybehli na ulicu.
— Všetko bude v poriadku, dýchaj, chlapče… — šepkal Michael, zatiaľ čo ho záchranári kontrolovali.
Chlapec sa držal jeho ruky a nepustil.
Neskôr, keď bolo po všetkom, sestrička ticho povedala:
— Viete, on tvrdí, že ste ho už zachránili predtým.
— Čože? — Michael zdvihol hlavu.
— Povedal: „To je ten istý ujo, len teraz bez prilby.“
Michael stuhol. Najskôr si pomyslel — detská fantázia.
Ale niečo na chlapcovej tvári mu bolo zvláštne povedomé.
Večer otvoril staré archívy.
A našiel záznam spred šiestich rokov: požiar, matka a syn.
Meno chlapca bolo to isté.
Matka vtedy zomrela.
Michael dlho sedel, hľadiac na obrazovku.
Náhoda? Alebo nás osud niekedy vracia tam, kde sme nestihli dokončiť, čo sme začali?..
