Slnko pálilo do výkladov malého bistra na okraji mesta.
Vo vnútri to voňalo po pečive, káve a chlóre.
Alex, šestnásťročný chlapec s unavenou tvárou, kľačal v umyvárni a drhol dlaždice špongiou.
Voda bola zakalená, ruky mal červené od čistiacich prostriedkov, ale neprestával.
Každý deň po škole sem chodil — aby pomohol mame.
Manažér Patrick stál vo dverách so založenými rukami.
Jeho úškrn sa odrážal v zrkadle nad umývadlom.
— Rýchlejšie, Alex, — povedal chladne. — A nezabudni aj pod kefou. Ani fliačik nesmie zostať, rozumieš?
Alex mlčky prikývol.
Bol zvyknutý na poníženia.
V tomto bistre ho nútili robiť tú najšpinavšiu prácu, a nikdy sa nesťažoval.
Ale vnútri v ňom rástla bolesť.
Dverami preniklo slnečné svetlo.
Zákazníci prichádzali a odchádzali, bez povšimnutia chlapca, ktorý po nich umýval.
Kým sa raz dvere znovu neotvorili — a tieň, ktorý padol na dlaždice, sa nezastavil.
— Alex?..
Hlas bol hlboký, istý a bolestne známy.
Alex zdvihol hlavu — a strnul.
Pred ním stál jeho otec.
Ten, ktorého nevidel celé týždne.
Muž v drahom obleku, s chladným pohľadom, ale v očiach mu horel hnev.
— Čo to má znamenať? — spýtal sa a obrátil sa na Patricka. — Prečo môj syn kľačí a čistí toaletu?
Patrick zbledol, ruky sa mu roztriasli.
— Ja… len som chcel… — koktal, — aby prešiel všetkými fázami práce, pane.
— Fázami? — zopakoval otec, pristúpil bližšie. — Toto sa volá ponižovanie.
Celý podnik stíchol.
Zamestnanci sa pozerali, zákazníci mlčali.
Patrick sa pokúsil niečo povedať, no muž už vytiahol vizitku a položil ju na pult.
Na nej stálo: Robert Langford — majiteľ siete Urban Bite.
— Vy ste manažér tejto pobočky, však? — spýtal sa pokojne.
— Áno, pane, ale ja…
— Od zajtra tu už nepracujete.
Alex vstal, vyzeral zmätene.
— Oci, nemusíš… — zašepkal.
— Musím, — odvetil pevne. — Nikto nemá právo s tebou takto zaobchádzať.
Položil mu ruku na rameno.
— Nevedel som, že tu pracuješ, — povedal tichšie. — Som na teba hrdý, Alex. Ale nedovolím, aby niekto považoval tvoju dobrotu za slabosť.
Slnko dopadalo na dlaždice, ktoré ešte pred chvíľou drhol.
Patrick stál pri dverách a vedel, že jeho kariéra sa skončila v momente, keď sa rozhodol ponížiť nesprávneho chlapca.
A Alex — si len utrel ruky, zhlboka sa nadýchol
a po dlhom čase cítil, že spravodlivosť predsa len existuje.
