Obchod bzučal ako úľ.
Sobotné popoludnie — regály plné, vozíky do seba narážali, vo vzduchu sa miešala vôňa chleba, kávy a detského smiechu.
Rad pri pokladni bol dlhý, ľudia nervózne pozerali na hodinky, iní hovorili do telefónu.
Medzi nimi stála Sofia, mladá tehotná žena.
Na sebe mala jednoduchý sivý kabát, vlasy zviazané, tvár unavená, ale láskavá.
V ruke držala zoznam a občas si položila dlaň na brucho.
Kupovala len pár vecí: jogurt, chlieb, jablká a malého plyšového medvedíka — pre bábätko.
Za ňou v rade stála Klára — sebavedomá, hlučná, v drahom kabáte.
Z nudy si prezerala telefón, až si všimla, ako Sofia vkladá balíček obrúskov do vrecka kabáta.
— To je drzosť! — povedala nahlas, aby ju všetci počuli. — Tehotná, a predsa kradne!
Hluk v obchode stíchol.
Niekoľko ľudí sa otočilo.
Sofia zdvihla oči, zmätená.
— Prosím? — spýtala sa potichu.
— Všetko som videla, — povedala Klára, urobila krok dopredu. — Schovali ste tovar do vrecka! Hanbite sa!
Sofia zbledla.
— Iba som to držala, aby mi nespadol košík…
— Samozrejme, — prerušila ju Klára. — Takto sa vyhovárajú všetci!
Dav šepkal, niekto vytiahol mobil.
Tehotná žena stála uprostred uličky, s červenými očami, nevedela kam pozerať.
A Klára ešte hlasnejšie:
— Zavolajte manažéra! Nech to overí!
Zo služobných dverí vyšiel manažér — vysoký muž okolo štyridsiatky, menovka na hrudi: Mark.
Prišiel pokojne, zdržanlivo.
— O čo ide, madam?
Klára ukázala na Sofiu.
— Táto žena skrýva tovar vo vrecku!
Mark sa pozrel na Sofiu, potom povedal ticho:
— Nebojte sa, pani, pozrime sa na to v pokoji.
Sofia s trasúcimi rukami vyvrátila vrecká — obrúsky, bloček, nákupný zoznam.
Nič viac.
V dave to zašumelo, niekto sa potichu zasmial.
Klára zbledla.
— Asi som sa… pomýlila…
Mark však neustúpil.
— Pomýlili ste sa? Verejne ste obvinili tehotnú ženu. Kamery všetko zachytili.
Otočil sa k ochranke:
— Spíšte hlásenie o falošnom obvinení.
Dav si začal šepkať — teraz o Kláre.
„Hanba,“ povedal niekto, iní si to nahrávali.
Sofia stála, stále v šoku, ale cítila úľavu.
Mark jej položil ruku na plece.
— Všetko je v poriadku. Nič zlé ste neurobili. Poďte, pomôžem vám s nákupom.
Usmiala sa — prvýkrát v ten deň.
Klára stála pri pokladni so sklopenými očami.
A teraz sa už nikto nedíval na tehotnú ženu.
Všetci sa pozerali na tú, ktorá chcela ponížiť — a ponížila len samu seba.
