Stalo sa to pri pobreží Indonézie, počas bežnej expedície zameranej na výskum morského dna.
Tím oceánografov na lodi „Seawind Explorer“ skúmal podmorské prúdy, keď jeden z operátorov sonaru spozoroval anomáliu — veľký kovový objekt v hĺbke asi šesťdesiat metrov.
Najprv si mysleli, že ide o bežný kontajner, ktorý zmietla búrka. Takéto nálezy nie sú ničím výnimočné.
No tvar sa zdal zvláštny: príliš hladký, bez označení, bez známok korózie.
K objektu poslali podmorského drona.
Keď kamery preniesli obraz, na monitore sa objavil kontajner bez čísel.
Dokonale hladký povrch, sivý kov bez nápisov, rovné hrany. Žiadne logá, žiadne čísla.
— Akoby ho práve spustili do vody, — poznamenal inžinier Liam.
Rozhodli sa kontajner vytiahnuť na hladinu.
Lano sa naplo, voda zasyčala a po dvadsiatich minútach sa na palube objavil obrovský kovový hranol.
Námorníci sa zhromaždili okolo. Na slnku kov vyzeral takmer nový.
Keď otvorili horné dvierka, najprv sa zdalo, že vo vnútri nič nie je.
No potom sa ozval kovový zvuk, akoby sa niečo posunulo.
Vo vnútri ležali kapsuly — dlhé, hermeticky uzavreté, zoradené v radoch.
Žiadne dokumenty, žiadne nápisy. Len gravírovanie na jednom z krytov:
“Property of OSIRIS Deep Lab – Singapore.”
Kapitán kontaktoval pobrežnú stráž.
Keď dorazili odborníci, otvorili jednu z kapsúl.
Vo vnútri sa nachádzalo ľudské telo — presnejšie, telo v kryokomore, pripojené k chladiacim systémom a senzorom.
Neskôr sa ukázalo, že kontajner patril súkromnej biotechnologickej spoločnosti, ktorá experimentovala s dlhodobou kryokonzerváciou.
Oficiálne však bol projekt OSIRIS Deep Lab uzavretý pred šiestimi rokmi.
Najviac znepokojilo expertov to, že teplota vo vnútri kapsúl bola stabilná a systémy stále fungovali.
To znamenalo, že niekto stále dodával energiu z hĺbky mora.
Kontajner bol okamžite utajený.
Oficiálne — „objekt bol odovzdaný námornému oddeleniu.“
Neoficiálne — žiadny člen posádky Seawind Explorer sa už nikdy na more nevrátil.
