Stalo sa to počas bežnej nákladnej plavby cez Tichý oceán.
Počasie bolo pokojné, more hladké ako zrkadlo. Kapitán James Crawford stál na mostíku, keď si námorník Ray všimol niečo v diaľke.
— Kapitán, tam! — zakričal a ukazoval ďalekohľadom. — Niečo trčí z vody!
Na hladkej morskej ploche sa skutočne črtala tenká červeno-biela vlajka — pripevnená na kovovej tyči. Jemne sa vlnila, akoby označovala miesto, o ktorom vedeli len vyvolení.
Najprv si mysleli, že je to bója. No čím boli bližšie, tým jasnejšie bolo, že nejde o bežnú konštrukciu.
Vlajka bola priskrutkovaná k oceľovému krúžku, ktorý vyčnieval z vody pod uhlom. Pod ním sa črtal kovový poklop.
Spustili čln, priplávali bližšie a ostali stáť v nemom úžase.
Poklop bol nový, z matného sivého kovu, bez hrdze. Po okrajoch veľké skrutky, okolo drobné bublinky — akoby niekto zvnútra vypúšťal vzduch.
— Možno je to ventilačný vývod podmorského kábla, — povedal mechanik Tom.
— Tak prečo na ňom visí vlajka? — odpovedal Ray.
Kapitán odovzdal súradnice pobrežnej stráži, ktorá im prikázala ostať na mieste.
O niekoľko hodín dorazil hliadkový čln. Špecialisti spustili podvodnú kameru a obraz preniesli na monitor.
Na obrazovke — kovový povrch s logom sotva viditeľným pod vrstvou soli:
“US NAVY – Oceanic Research Unit 12.”
Ukázalo sa, že ide o časť starej americkej podmorskej výskumnej stanice z roku 1986.
Projekt sa volal „Neptune“ a mal vytvoriť autonómne laboratóriá do hĺbky 300 metrov. Po uzavretí programu v 90. rokoch mala byť stanica zakonzervovaná.
Lenže to, čo objavili neskôr, vyvolalo otázky.
Keď záchranári otvorili poklop a spustili sondy, prístroje zaznamenali slabú energetickú aktivitu — akoby tam dole ešte stále bežali generátory.
Kamera ukázala vnútornú chodbu.
Lesklé kovové steny, čisté a rovné.
Na podlahe tabuľka: “Research Module 03 – Active Maintenance.”
Aktívna údržba.
A to aj napriek tomu, že stanica bola oficiálne zatvorená už tridsať rokov.
Podľa odtajnených dokumentov projekt Neptune naozaj existoval.
V jednom z laboratórií testovali autonómny systém sledovania podmorských káblov a námorných trás, ktorý mal fungovať desaťročia bez zásahu človeka.
Oficiálne projekt ukončili kvôli únikom dát a vysokým nákladom.
No technické záznamy ukazovali, že minimálne jedna stanica nikdy nebola vypnutá.
A práve tá sa nachádzala na súradniciach, kde námorníci našli vlajku.
Keď vojaci vyzdvihli časť zariadenia, všetko sa potvrdilo: vo vnútri boli staré servery, batérie a dátové moduly.
Stále fungovali — ticho, autonómne, takmer 200 metrov pod hladinou.
Potom bol nález okamžite utajený.
Posádku Crawforda prinútili podpísať dohodu o mlčanlivosti.
Ale ako kapitán neskôr neoficiálne povedal novinárom — keď odchádzali, vlajka sa stále vlnila na vlnách.
„Vyzerala až príliš nová. Akoby ju niekto nedávno vymenil.“
