Slnko sa už skláňalo k obzoru, ulice sa topili v dlhých tieňoch.
Vo vzduchu visel pach horúceho asfaltu, prachu a čohosi znepokojivého — ako pred búrkou.
Po dvore, medzi olupujúcimi sa múrmi, kráčal chlapec asi šestnásťročný.
V batohu nemal nič zvláštne — len slúchadlá a zošit — ale kráčal rýchlo, akoby cítil, že ho niekto sleduje.
Otočil sa — traja.
Tí istí, čo sa v okolí potulovali posledné mesiace.
Smiech, prázdne oči.
Vymenili si pohľady a vydali sa za ním.
Chlapec zrýchlil, ale v úzkej uličke bolo ticho, kroky ozývali sa ako ozvena jeho strachu.
Zabočil za roh, kde kedysi stál starý obchod — teraz len steny a hrdzavý plot.
Tam ho dobehli.
— Kam sa ponáhľaš, múdry? — povedal jeden a buchol ho po pleci.
Chlapec sa pokúsil prejsť, ale ruky sa chytili jeho batohu.
— Bez hlúpostí, — uškrnul sa druhý.
A vtedy vyšla z tieňa žena.
Zhrbená, v starom kabáte, so šedými vlasmi v uzle.
Niesla tašku s chlebom, zastavila sa a pozrela na nich.
Nie vystrašene — pokojne, takmer chladne.
— Pustite ho, — povedala ticho.
Chlapec neveril vlastným ušiam.
Jeden z nich sa rozosmial.
— Kto si ty, babka?
— Tá, ktorú by ste nemali hnevať, — odpovedala bez zvýšenia hlasu.
Všetko sa stalo rýchlo.
Urobila krok vpred — jej pohyb bol zvláštny, sebavedomý, akoby telo stále pamätalo, ako sa brániť.
Jeden sa ju pokúsil odstrčiť — ale padol, akoby ho zasiahol vietor.
Druhý ustúpil, držal sa za hruď.
Tretí zaklial a ušiel, bez jediného pohľadu späť.
Chlapec stál, neschopný pochopiť, čo sa stalo.
Žena sa narovnala, upravila kabát a pozrela naňho.
— Si v poriadku?
Prikývol.
Ona sa jemne usmiala.
— Tak choď domov. A viac sem nezachádzaj.
Chcel niečo povedať, ale slová sa mu zasekli v hrdle.
Žena už kráčala preč, opierajúc sa o palicu, akoby sa nič nestalo.
Taška sa hojdala v jej ruke, slnko sa trblietalo v jej strieborných vlasoch.
Neskôr sa dozvedel, že kedysi slúžila v poľnom lazarete, prežila dve vojny, žila sama a každé ráno kŕmila túlavé mačky.
Ale v ten večer ju len sledoval, ako mizne za rohom —
a prvýkrát pochopil, že hrdinovia bývajú tichí.
