Alexej pracoval ako poštár už viac ako dvadsať rokov.
Každý deň prešiel desiatky kilometrov s listami a balíkmi.
Na jeho trase bol starý dvor, kde žil túlavý pes — veľký, so smutnými očami a rozstrapatenou srsťou.
Najprv si ho len všimol z diaľky.
Potom mu začal nosiť kúsky chleba, kolbasu, niekedy aj mäso z domu.
Pes vždy ticho jedol, vďačne vrtel chvostom, ale bližšie sa nepriblížil.
Takto to trvalo celé týždne.
Jedného dňa, keď Alexej išiel po známej trase, psa nebolo na obvyklom mieste.
Zastal — akoby niečo chýbalo.
Zrazu sa ozvalo tiché kňučanie spoza rohu.
Pes stál na konci uličky a hľadel priamo naňho.
Alexej pristúpil bližšie, no pes sa otočil a rozbehol sa vpred, obzerajúc sa, akoby ho volal.
Alexej, zmätený, išiel za ním.
Pes ho viedol čoraz ďalej — cez dvory, po blatnatej cestičke, až k starému, opustenému domu za parkom.
Tam, za polozrúteným plotom, sa pes zastavil a začal štekať.
Alexej započul slabý detský plač.
Rozbehol sa za zvukom a uvidel — v starom senníku, pod hŕbou dosiek, ležal asi šesťročný chlapec.
Bol vystrašený, ale živý.
Neskôr sa ukázalo: dieťa sa stratilo pred dvoma dňami.
Pes ho našiel ako prvý a neopustil, kým neprivedol pomoc.
Keď sa všetko skončilo, Alexej nedokázal len tak odísť.
Vzal psa domov a dal mu meno — Rex.
Odvtedy chodia spolu: poštár a jeho verný priateľ, ktorý kedysi čakal len na kúsok chleba, ale nakoniec zachránil život.
Príbeh sa rýchlo rozšíril po internete.
Ľudia písali, že také skutky pripomínajú: dobro, ktoré vychádza zo srdca, sa vždy vráti.
