Svadba mala byť udalosťou roka. Obrovská sála bola plná svetla, hral orchester, hostia sa smiali a tancovali. Nevesta žiarila v snehobielych šatách a ženích — hoci vyzeral bledo — nepustil jej ruku. Všetci si mysleli, že je to len nervozita.
No počas prvého tanca sa stalo niečo nečakané. Ženích sa náhle zastavil, nohy sa mu podlomili a zrútil sa na zem. Hudba stíchla, sála sa naplnila výkrikmi. Nevesta si kľakla k nemu, prosila ho, aby otvoril oči. Hostia volali záchranku.
O niekoľko minút sa prebral. Ale namiesto úľavy prišlo napätie. Muž začal opakovať jedno a to isté meno. Zo sály vstala žena stredného veku, ktorá dovtedy mlčala v kúte. Jej tvár bola bledá, oči plné sĺz.
Práve ona odhalila tajomstvo, ktoré ženích roky skrýval. Ukázalo sa, že mal kedysi rodinu. Pred mnohými rokmi zmizol zo svojho starého života, nechal po sebe ženu s dieťaťom a dokonca si zmenil meno, aby začal odznova. Myslel si, že minulosť zostala za ním, no v ten deň ho dobehla.
Slová ženy zasiahli nevestu ako blesk. Sála stíchla. Niektorí neverili, iní si šepkali a snažili sa spojiť fakty. Ženích nevládal prehovoriť, po tvári mu tiekli slzy a držal si hlavu v dlaniach.
Namiesto očakávaného sviatku sa ten večer zmenil na drámu. Svadba sa skončila škandálom a plačúcimi hosťami. Nevesta po zistení pravdy ušla, a ženích zostal sám — stratil staré aj nové šťastie v jedinom okamihu.
Tento príbeh sa ešte dlho rozoberal v meste. Ľudia hovorili, že tajomstvo ukrývané rokmi vždy raz vyjde na povrch. A je lepšie mu čeliť sám, než čakať, kým zničí všetko v najneočakávanejšej chvíli.
