Dážď padal od samého rána. Ťažký, studený, s občasnými poryvmi vetra, ktorý mi hádzal do tváre mokré listy a vôňu vlhka.
Mesto bolo sivé, ligotalo sa mlákami a svetlom výkladov.
Domov som sa vracala neskoro večer, s taškou zo supermarketu a myšlienkami na horúci čaj. Na odbočke k domu som začula tiché kvílenie. Sotva rozpoznateľné cez šum dažďa, no vytrvalé, akoby niekto zúfalo volal.
Sedelo pod autom — malé, trasúce sa, celé od blata a vody. Oči — ako dve drobné lampičky, v ktorých sa odrážalo všetko: strach, chlad aj nádej.
Zohla som sa, natiahla ruku. Neutekalo. Len sa pozeralo, akoby už pochopilo, že šancou som ja.
Zabalila som ho do šálu, pritisla k hrudi. Bolo ľahučké, takmer bez váhy, ale zahrialo sa okamžite. Cestou domov nevydalo ani hlások — len ticho dýchalo.
Doma som ho vysušila fénom, dala mu mlieko a do krabice prestrela uterák. Okamžite zaspalo — skrútené do klbka, akoby sa konečne dalo prestať báť. Sedela som vedľa, počúvala jeho tiché fŕkanie a usmievala sa.
O týždeň som si na jeho prítomnosť už takmer zvykla.
Sledovalo ma z každého kúta, ľahalo si ku mne, keď som čítala, a vstávalo, keď som sa pohla.
Malé stvorenie, ktoré akoby vedelo, aké je to — byť zachránené.
A potom — tá noc.
Zobudilo ma, ako mňauká. Nahlas, prenikavo, tak ako ešte nikdy. Skákalo na posteľ, škriabalo mi ruku, ťahalo za perinu.
Najprv som nechápala — len otravný zvuk v polospánku. Potom — zápach. Štipľavý, horký, akoby niekto pálil gumu. Vyskočila som.
Kuchyňa bola plná dymu. Skrat, elektrický spotrebič sa vznietil. Ešte minúta — a plamene by sa dostali k záclonám.
Stihla som to. Všetko som vypla, otvorila okná. Stála som bosá uprostred kuchyne a triasla sa — nie od zimy, ale z uvedomenia.
Sedelo pri dverách, chvost omotaný okolo labiek.
Len sa pozeralo — pokojne, akoby vedelo, že urobilo, čo malo.
Prišla som k nemu, vzala ho na ruky. Srdce mi bilo až v hrdle.
Pošepkala som:
— Teraz sme si kvit.
Odvtedy spáva vždy vedľa mňa. Občas sa zobudím skôr — a pozerám naň. A myslím si: niekedy prichádza osud v daždi,
moklý, trasúci sa, ale práve on ti potom zachráni život.
