O tom snívali ešte ako študenti: všetko nechať a ísť na veľkú cestu — bez plánov, len cesta a sloboda. Po rokoch sa odhodlali. Vydalo sa ich päť: Tomáš, duša partie a večný vtipkár; Klára, čo všetko fotila; Adrián, spoľahlivý vodič; Mirej, ktorá všade videla znamenia; a Lukáš, rozvážny a najopatrnejší.
Ich starý mikrobus sa pohol skoro ráno. Prvé dni boli ako z rozprávky: piesne pri gitare, fotografie pri poliach a riekach, jedlo z jarmokov, rozhovory s cudzími ľuďmi. Zdalo sa, že svet im patrí.
Ale skúšky prišli tretiu noc.
Auto zhaslo uprostred lesa. Žiadny signál, žiadne autá. Rozhodli sa prespať vo vnútri. Po polnoci ticho prerušil zvuk krokov. Niekto pomaly chodil okolo. Adrián šepkal, že to bude zviera, ale Klára zdesene pozerala von:
— Tam je človek… — zašepkala.
Ráno dorazili do dediny. Starý muž, ktorého požiadali o pomoc, vážne povedal:
— Tu radšej nespávajte. Lesy sú čudné. Ľudia miznú.
Smiech a ľahkosť sa vytratili. Štvrtý deň ich cesta priviedla k opustenej továrni. Mirej zdvihla zo zeme bábiku bez očí.
— To je znamenie, — povedala.
Každý nový deň prinášal prekážky: lejak zaplavil cestu, most sa zrútil pred ich očami, muž v dlhom kabáte sa objavoval a mizol pri ceste.
Ale najhoršie bolo, čo sa dialo medzi nimi. Tomáš sa hneval pre každú maličkosť, Klára vinila Adriána, že ich vedie „zle“, Lukáš sa snažil zachovať pokoj, ale jeho hlas slabol. Mirej mlčala, pozerala z okna, akoby vedela niečo, čo ostatní nie.
Poslednú noc zastali pri jazere. Mesiac sa odrážal vo vode, oheň praskal, a všetci sedeli v tichu. A potom Adrián potichu povedal:
— Chápete, že my si cestu nevyberáme? Niekto nás vedie.
Ráno sa motor autobusu sám naštartoval — hoci starý muž tvrdil, že je „mŕtvy“. Vydali sa ďalej… a po pár hodinách sa ocitli pri vjazde do svojho mesta. Celá cesta bola kruh.
No to najstrašnejšie ich čakalo doma. Každý našiel niečo nové: Klára mala na stole bábiku bez očí, Tomáš cudziu bundu, Adrián mapu s červenými krížmi, Mirej fotografiu pri ohni s ich tvárami, ale zmenenými. A Lukáš… ten našiel v kuchyni piaty hrnček. Taký nikdy nekúpili.
