U Millerovcov žil ovčiak Rocky — veľký, múdry pes, ktorého deti považovali za svojho najlepšieho priateľa.
Zvyčajne domov prinášal palice, staré hračky alebo zabudnuté noviny.
Ale jedného rána sa objavil na verande s listom v zuboch.
Na pokrčenom papieri, krivým písmom, stálo:
„Sledujem vás.“
Najprv si pán Miller myslel, že ide o detinský žart tínedžerov.
No nasledujúci deň Rocky znovu priniesol papierik.
Tentoraz na ňom stálo:
„Nie ste v bezpečí.“
Každý deň pes nosil nové odkazy.
Výhražky boli čoraz desivejšie:
„Čoskoro príde môj čas.“, „Som nablízku.“
V rodine rástla panika.
Deti sa báli zaspať, pani Millerová v noci kontrolovala zámky a jej muž bol čoraz podráždenejší — bol presvedčený, že za tým stoja zlí susedia.
Rozhodli sa teda Rockymu tajne sledovať.
Večer pes vybehol na dvor a o pár minút sa vrátil s ďalším listom.
Na ňom bolo napísané:
„ZAJTRA V NOCI.“
Cez noc nikto nezaspal.
Ale nič sa nestalo.
Ráno na verande ležal nový papier, s odtlačkom topánky a slovami:
„Dnes budem bližšie.“
To bola posledná kvapka.
Pán Miller nainštaloval pri bráne kameru.
A už na druhý deň sa záhada odhalila.
Na zázname bolo vidno, že listy sa neobjavovali samy.
Prinášal ich starší sused, pán Hanson, ktorý býval oproti.
Dopredu ich dával do starej skrinky pri plote a posypal niečím chutným, aby ich Rocky priniesol domov.
Keď sa ho opýtali, prečo to robil, potichu odpovedal:
— Chcel som, aby ste vedeli, aké je to žiť v strachu. Ste hluční, smejete sa, robíte párty — a ja som celé mesiace nespal.
Millerovci zostali v šoku.
Nikdy by im nenapadlo, že pokojný, milý starý muž sa stane zdrojom ich najväčšieho strachu.
