Svadba Aliny a Igora sa stala udalosťou, na ktorú sa tešili nielen ich rodiny, ale aj celé malé mestečko. Slnečný deň, kvetmi vyzdobená sála, hostia v slávnostných šatách — všetko vyzeralo dokonale, no vo vzduchu sa nieslo zvláštne napätie.
Igor, ženích, dorazil v invalidnom vozíku. Pred niekoľkými rokmi sa jeho život zmenil po nehode — poranená chrbtica mu vzala schopnosť chodiť. Lekári povedali, že už nikdy nevstane. No pri ňom stála Alina — žena, ktorá ho neopustila, ale stala sa jeho silou. Starala sa o neho, podporovala ho, verila v neho.
Pre mnohých to bol príbeh o láske, ktorá prekonala všetky skúšky. Pre nich oboch to však bolo niečo viac — symbol víťazstva nad bolesťou a beznádejou.
Obrad prebiehal za potlesku a sĺz. Hostia si šepkali, že ženích pôsobí pokojne, ale v jeho očiach sa odohrávala búrka. Držal Alinu za ruku tak pevne, akoby sa bál ju pustiť.
Keď si vymenili prstene, mnohí sa už nevedeli ubrániť slzám. No najdôležitejší okamih ešte len prišiel — prvý tanec.
Alina bola nervózna, hoci sa snažila to skrývať. Všetci očakávali, že bude tancovať sama, zatiaľ čo Igor zostane v kresle a bude ju držať za ruku. Ale Igor mlčal. Pozeral sa na ňu s takou odhodlanosťou, akoby sa pripravoval na niečo veľké.
Hudba začala hrať. Hostia vstali, zadržali dych. V sále zavládlo ticho, len melódia znela.
Alina urobila prvý krok k svojmu manželovi… a vtom počula šuchot. Hostia zalapali po dychu.
Všetky pohľady sa upriamili na Igora. Jeho ruky zvierali opierky, svaly sa napli, tvár sa skrčila od námahy. Nikto nechápal, čo sa deje.
Alina stála uprostred sály, neschopná pohybu. Hudba hrala ďalej, ale svet sa zastavil.
A potom sa stalo niečo neuveriteľné.
Igor sa postavil. Pomaly, neisto, akoby bojoval s neviditeľnou silou, sa zdvihol a urobil krok k svojej neveste. V sále sa ozvali výkriky, niektorí plakali, iní si zakrývali ústa.
Alina neverila vlastným očiam. Rozbehla sa k nemu, jej šaty sa kĺzali po podlahe, ruky sa jej triasli.
Igor stál. Opieral sa o jej plece, ale stál. A urobil ďalší krok. A potom ešte jeden.
Keď sa dostali do stredu sály, hudba zosilnela a pod prekvapenými pohľadmi hostí začali tancovať. Pomaly, opatrne, ale tancovali.
Nebolo to len prvý tanec. Bol to zázrak. Zázrak sily, viery a lásky.
Neskôr sa ukázalo, že Igor sa v tajnosti zúčastňoval rehabilitácií. Mesiace trénoval, padal, znovu vstával, bez toho, aby to niekomu povedal — ani Aline. Chcel, aby tento okamih bol prekvapením — nielen pre ňu, ale pre všetkých.
A v ten deň, za zvukov hudby a potlesku, dokázal: láska dokáže postaviť človeka na nohy.
