Horúce letné ráno zahalilo mesto. Autobus sa pomaly posúval ulicami, vzduch bol hustý a dusný, slnko zalievalo interiér zlatými lúčmi. Okná boli pootvorené, ale horúci vietor len zintenzívnil páľavu.
Ľudia mlčali a čakali na svoju zastávku. Niekto nervózne preklikával telefón, iný podriemaval, ďalší sa ovieval novinami.
Na jednej zastávke nastúpila žena. Mala na sebe staré, vyblednuté šaty a ošúchané sandále. Jej oblečenie pôsobilo príliš chudobne medzi pasažiermi v farebných letných košeliach a ľahkých šatách. Ticho sklonila hlavu a sadla si k oknu.
Okamžite sa niekoľkí ľudia pozreli jeden na druhého. Jeden mladík sa nahlas zasmial:
— Pozrite, žobráčka z trhu! Asi ani lístok nezaplatila!
V autobuse sa ozval tlmený smiech. Žena sčervenela a pritlačila si starú kabelku k hrudi. Slnko, ktoré prenikalo cez okno, osvetlilo jej tvár a záblesk sĺz v očiach.
Iný cestujúci s úsmevom poznamenal:
— Takýchto by sem ani nemali púšťať. Cítiť z nich chudobu.
Ticho sa stalo neznesiteľným. Horúci vzduch akoby sa zastavil, pasažieri odvracali zrak a predstierali, že nepočujú.
Žena nepovedala ani slovo. Pozerala z okna na domy zaliate slnkom a snažila sa zadržať slzy. No jej ruky sa triasli.
Zrazu sa zo zadného radu postavil muž. Jeho košeľa bola prepotená, ale v pohľade nemal únavu — iba odhodlanie. Urobil krok dopredu a pevne povedal:
— Dosť.
Autobus onemel. Slnko dopadalo priamo na jeho tvár a vyzdvihovalo jeho postavu spomedzi ostatných.
— Mali by ste sa hanbiť, — povedal a pozrel priamo do očí tým, čo urážali. — Staré šaty nie sú hanba. Hanbou sú vaše slová.
V autobuse zavládlo také ticho, že bolo počuť aj pískanie bŕzd. Útočníci sklopili pohľad a stíchli, akoby sa zmenšili vo svojich sedadlách.
Žena zdvihla oči a stretla sa s jeho pohľadom. V jej očiach sa zaleskli slzy vďaky. Ticho zašepkala:
— Ďakujem…
Muž prikývol a vrátil sa na svoje miesto. Ale celý autobus sa zmenil. Ľudia už neuhýbali pohľadom — teraz sa na ženu pozerali s úctou.
Autobus pokračoval ďalej po slnkom zaliatych uliciach. A teplé svetlo, ktoré prenikalo oknami, už nepôsobilo dusivo. Pre ženu sa stalo svetlom nádeje — pripomienkou, že aj v najťažšej chvíli sa môže nájsť človek, ktorý sa postaví na jej stranu.
