Keď sa začal projekt pozorovania vrán, vedci neočakávali žiadne prekvapenia. Všetci vedeli, že tieto vtáky sú múdre: kradnú lesklé predmety, napodobňujú hlasy, dokonca riešia jednoduché úlohy. Každý deň vyzeral rovnako — lietali, zbierali potravu, hádali sa o územie.
Jedného dňa si však vedci všimli zvláštnosť. Keď ich sledovali priamo, vrany sa správali príliš „správne“. Boli opatrné, vážne, bez emócií. Akoby vedeli, že ich pozorujú — a zámerne niečo skrývali.
Preto nainštalovali skryté kamery. A práve tieto zábery sa stali senzáciou. Na videách vrany robili niečo, čo nikto nečakal: vyhadzovali kamienky do vzduchu a chytali ich späť. Niekedy to opakovali niekoľkokrát za sebou. Vyzeralo to ako skutočné žonglovanie.
Na jednom zázname sedela vrana na konári, zodvihla malý kamienok, hodila ho hore a chytila. Potom to zopakovala. Iná vrana chytila kameň do pazúra, akoby skúšala nový trik. Niekedy sa zhromaždilo viac vtákov, a zdalo sa, že dokonca súťažia — kto dokáže dlhšie udržať kameň vo vzduchu.
Vedci boli šokovaní. V živočíšnej ríši má každé správanie svoj účel: jedlo, ochranu alebo rozmnožovanie. Ale toto „žonglovanie“ nemalo žiadny praktický význam. Vyzeralo to ako čistá hra. A čo bolo najzvláštnejšie — vrany to robili iba vtedy, keď si boli isté, že v okolí nie sú ľudia.
„Mysleli sme si, že vrany sú len inteligentné,“ priznal jeden z vedcov. „Ale ukázalo sa, že majú tajný život, vlastnú formu zábavy. Akoby nechceli, aby sme o tom vedeli.“
Tento jav vyvolal veľké diskusie. Niektorí vedci to považujú za dôkaz vysokej inteligencie a potreby seba-vyjadrenia. Iní tvrdia, že takto trénujú koordináciu a zručnosti, ktoré môžu neskôr využiť.
Jedno je však isté: vrany sú ešte záhadnejšie, než sme si mysleli. A teraz, keď niekto uvidí vranu na konári, často si položí otázku — čo asi robí, keď si myslí, že ju nikto nevidí?
