Niektorí ľudia tieto kufre vyhadzujú, ale my ich vnímame ako šancu vytvoriť niečo naozaj jedinečné 🙈🤩 S trochou kreativity sme zabudnutý kufor premenili na štýlové a funkčné umelecké dielo! 😍🔥🧳 Pozrite sa, ako sme týmto vintage pokladom vdýchli nový život 🤭💪 Výsledok si pozrite v článku nižšie 👇
V 60. rokoch minulého storočia boli tieto kufre považované za veľmi módne. Boli veľmi žiadané a mali byť na čo hrdé. Lacná technológia na výrobu ľahkých kufrov ovládla svet a už nebolo potrebné vytvárať veľké, objemné kufre z kože alebo dreva. V súčasnosti nie je ľahké nájsť jeden z týchto kufrov, najmä v dobrom stave.
Možno ho nájdete na webových stránkach alebo na blšom trhu. Niektorí ľudia ich predávajú ako historické rekvizity a niekedy ich uvidíte pri odpadkových košoch, kde čakajú, kým si ich niekto vezme, kto ich potrebuje.
Na jeden takýto kufor mám tie najkrajšie spomienky. Môj otec v ňom nosil mandarínky, keď sa vracal domov zo služobnej cesty. Pamätám si na sladkú vôňu mandarínok, ktorá zaplnila celý dom. V tých časoch, keď bolo vecí málo, to bolo ako malý zázrak.
Často o tom rozprávam svojim priateľom a teraz mi takmer každý z nich daroval podobný kufor s mandarínkami. Keď ho vidím, vracia ma to do detstva, do čias čiernobielych filmov. Spomínam si na tie dokonalé kufre elegantných učiteľov a ťažko pracujúcich ľudí. Frosja prišla do hlavného mesta s jedným a učiteľ Levčenko odchádzal na vidiek s rovnakým. Ako mohol niekto zahodiť takú rodinnú históriu?
Tak som si dnes priniesol domov starý kufor. Musel byť opatrovaný a bolo v ňom uložené niečo dôležité. Je stále v skvelom stave – žiadne vrásky a zámky sú neporušené bez hrdze. Rozhodla som sa, že z tohto kufra urobím vintage príručný stolík. Najprv som ho však musela vyčistiť a umyť.
Jeho natieranie mi trvalo tri dni. Nemôžete ho jednoducho natrieť celý naraz. Najprv som natrela vrchnú časť a potom po zaschnutí prvej vrstvy aj spodnú.
Nakoniec som pomocou valčeka premenila kufor na dokonale biely kúsok. Na vidieku som v kope haraburdia našla aj starú stoličku, takže som použila jej nohy.
Kovové časti som sa rozhodol doplniť zlatým nádychom. Na to sa dobre osvedčil sprej v plechovke. Kufrík som pokryla papierovými šablónami a kovové časti som nastriekala zlatou farbou.
To isté som urobila aj v prípade nôh, pričom som ich spodnú časť natrela zlatou farbou.
Pridala som kus nábytkovej dosky, aby som vytvorila stojan, a nohy som priskrutkovala trochu šikmo, aby som im dodala jedinečný vzhľad. Potom som k stojanu pripevnila kufor a naplnila ho fotoalbumami a inými vecami, ktoré nepotrebujem každý deň. Na vrchu bolo dosť miesta na krásnu vázu, čím sa z kufra stal štýlový a pútavý doplnok miestnosti.
