Žena, frustrovaná a so zlomeným srdcom po tom, čo jej manžel zmešká 50. výročie svadby, sa rozhodne podniknúť drastické kroky – až kým sa nevráti s nečakaným vysvetlením.
Betty Carmichaelová toho mala plné zuby. Jej manžel Donald opäť zabudol na ich výročie. Tentoraz to však po piatich desaťročiach manželstva nemienila nechať len tak. Strávila po jeho boku päťdesiat rokov, vychovala tri deti a poskytla mu najlepšie roky svojho života. A čo za to dostala? Ani zvädnutý kvet, nieto ešte červené ruže, ktoré si zaslúžila.
Hodiny na stene ukazovali pol desiatej večer a on stále neprišiel domov na špeciálnu večeru, ktorú pripravila. To bola posledná kvapka.
-Reklama – Silný vzťah je postavený na dôvere, ale pochybnosti pomaly nahlodávajú lásku, na ktorej je založený.
O dve hodiny neskôr Betty počula, ako Donaldovo auto vchádza na príjazdovú cestu. Nastavila si čeľusť a pripravila sa – dnešný večer preňho nebude pokojný.
Počula, ako sa otvorili vchodové dvere, po ktorých nasledoval hlasný výkrik: „BETTY! Čo sa deje?“
Betty vyšla von a prekrížila si ruky na hrudi. „Čo chceš?“ spýtala sa a pozrela naňho.
Donald stál na trávniku, dymil a ukazoval na rozhádzané veci – staré kreslo, škatule s knihami a iné drobnosti -, ktoré boli teraz rozhádzané po dvore.
„Prečo sú tu moje veci? To si sa úplne zbláznil?“ žiadal.
„Stratil som rozum?“ Betty odpálila a jej hlas sa zvýšil natoľko, že upozornil susedov. „Zabudol si na všetko dôležité, Donald! Na naše výročie? Akoby si stratil pamäť! Mám toho dosť – vyhadzujem ťa. Chcem sa rozviesť!“
Donald tam stál ako omráčený. „Rozvod? Betty, ty máš sedemdesiatpäť, ja sedemdesiatosem. O čom to hovoríš?“
„Som ešte žena!“ Betty nahnevane vystrelila späť. „Nenechám sa ignorovať, Donald. Zaslúžim si, aby sa ku mne správali ako k tvojej manželke, a nie ako k vedľajšej žene.“
„O čo tu vlastne ide?“ spýtal sa Donald so zmäteným pohľadom.
„Opäť si zabudol na naše výročie!“ Betty zakričala. „Päťdesiat rokov spolu a ty si ani nepamätáš na našu svadbu? Čo si to za manžela?“
Donaldova tvár zmäkla. „Bets, to bol najšťastnejší deň môjho života…“
„Tak prečo sa podľa toho nesprávate?“ Betty naliehala. „Kde sú kvety, špeciálna večera, tanec? Záleží ti vôbec ešte na tom?“
Donald jej venoval zlomyseľný úsmev. „Vlastne áno. V skutočnosti som si dnes so sebou priviedol niekoho veľmi výnimočného.“
V tej chvíli spoza neho vystúpila mladá žena, ktorej črty boli nápadne známe – Bettyine modré oči a Donaldov úsmev.
„Hannah!“ Betty vykríkla, zbehla po schodoch na verandu a takmer zakopla. Donald ju zachytil práve včas, keď dievča objala.
„Tak veľmi si mi chýbala,“ povedala Betty a po tvári jej stekali slzy.
„Ahoj, stará mama Betty,“ usmiala sa Hannah. „Prepáč, že sme prišli tak neskoro. Môj let mal meškanie a dedko Donald čakal na letisku celé hodiny.“
Betty sa obrátila k manželovi, oči mala doširoka otvorené. „Ty si vedel, že príde, a nepovedal si mi to?“
Donaldov úsmev sa rozšíril. „Ja som to nielen vedel – ja som to zariadil. Kúpil som jej letenku ako prekvapenie na naše výročie. Vedel som, ako veľmi ti chýba.“
„Ach, Don!“ Betty vykríkla a objala ho okolo ramien. „Je mi to tak ľúto. Myslela som si… že si vymýšľam všeličo.“
Donald ju pobozkal na temeno hlavy. „Betty, už päťdesiat rokov som sa na nikoho iného nepozeral a nemienim s tým začať ani teraz.“
Betty si utrela slzy. „Čím som si zaslúžila manžela, ako si ty?“
Donald sa zasmial. „To neviem, ale budeme musieť všetky moje veci preniesť späť dovnútra!“
S Haninou pomocou rýchlo upratali neporiadok na dvore. Potom si sadli k nočnému občerstveniu. Potom sa Donald usmial a vytiahol ďalšie prekvapenie. „Je toho viac. Zajtra večer máme s našimi deťmi a priateľmi večierok. A bude tam aj otec Bartolomej, aby sme si mohli obnoviť naše manželské sľuby.“
Betty zalapala po dychu. „Ale čo si oblečiem?“
Donald siahol do vrecka a vytiahol malú šperkovnicu. „So šatami ti nepomôžem, ale mám toto.“ Klesol na jedno koleno. „Betty Delancy Carmichaelová, vezmeš si ma znova?“
Na druhý deň Carmichaelovci veľkolepo oslávili svoje zlaté výročie. Betty, oblečená v krásnom krémovom kostýme a závoji, žiarila, keď bozkávala Donalda, a sľubovala si, že už o ňom nikdy nebude pochybovať.
Čo si z tohto príbehu môžeme vziať?
Dôvera tvorí základ každého vzťahu, a keď sa doň vkradnú pochybnosti, oslabí to puto. Bettyina podozrievavosť takmer zatemnila jej vnímanie manželovej lásky, aby ju vzápätí prekvapila jeho ohľaduplnosť.
Manželstvo je o každodenných okamihoch rovnako ako o veľkých míľnikoch. Aj keď sa na výročia zabúda, prítomnosť počas výziev je to, čo sa skutočne počíta.
Podeľte sa o tento príbeh s ostatnými – možno im rozjasní deň a poskytne im pohľad na hodnotu dôvery.