Potápač Lucas Moreno sa venoval podmorskému výskumu viac ako desať rokov.
Vidiel už všetko — potopené lode, staré kontajnery, zvyšky vojenskej techniky.
Ale to, čo objavil v auguste 2022 pri pobreží Sardínie, nebolo ako nič, čo predtým zažil.
Ponorenie začalo pokojne. Voda bola priezračná, slnko prenikalo cez hladinu a rozbíjalo sa na strieborné pruhy. Lucas hľadal miesto starého vraku, o ktorom mu hovorili rybári.
V hĺbke asi štyridsať metrov zbadal zvláštny tieň.
Najprv si myslel, že je to kameň.
Potom — čln.
Ale keď sa priblížil, srdce mu zovrelo: pred ním bolo lietadlo.
Trup bol celý, bez poškodení. Nie zhrdzavený — akoby vo vode ležal len pár týždňov, nie desaťročia.
Žiadne označenia, žiadne čísla, žiadne logá. Ani na chvoste nič.
Lucas zapol baterku a posvietil do kabíny. Sklo bolo neporušené.
Vo vnútri — dve sedadlá, prístrojová doska a obrazovka, ktorá… svietila.
Zamrzol.
To bolo nemožné. V takej hĺbke, bez napájania, bez kyslíka — žiadna elektronika by nemohla fungovať.
Ale kontrolky naozaj blikali — rovnomerne, stabilne.
Na jednej obrazovke bežali čísla, na druhej svietilo slovo: “ACTIVE.”
Priplával bližšie, všetko si natáčal, a potom sa dotkol trupu. Kov bol chladný a hladký, bez stôp korózie.
Na okamih mu zblbli prístroje — tlakomer aj kompas.
Ručka sa roztočila, displej zablikal.
— Čo to… — zašepkal Lucas.
Odplával preč, ale cítil jemné vibrácie — akoby odtiaľ prichádzal impulz.
Panel stále svietil a zvnútra sa ozval krátky kovový zvuk.
Keď sa Lucas vynoril, bol bledý a triasol sa.
Okamžite nahlásil súradnice pobrežnej stráži.
Ale na druhý deň, keď sa tím vrátil na miesto s vybavením, lietadlo zmizlo.
Žiadne trosky, žiadne stopy. Len rovné dno a zakalená voda.
Lucas odovzdal záznamy zo svojej kamery. Na videu bolo jasne vidieť, že lietadlo existovalo.
A na poslednom zábere, tesne predtým, než sa nahrávka prerušila, sa na paneli rozsvietil krátky nápis:
“Signal transmitted.”
